|
V začiatkoch systémov štruktúrovaných kabeláží hľadali výrobcovia spôsob, ako svojím zákazníkom dokázať, že nimi vyrábané komponenty sú v súlade s požiadavkami definovanými v príslušných normách. Ako vhodné riešenie sa ukázalo poskytnutie komponentov nezávislej skúšobni, ktorá tieto komponenty otestovala a vydala certifikát o úspešnom absolvovaní skúšky. Takto vznikol tzv. „Certifikát z nezávislej skúšobne“.
Čo všetko však skúšobňa naozaj testuje? Je to postačujúce?
Pri posudzovaní významu „Certifikátu z nezávislej skúšobne“ treba brať do úvahy 2 základné fakty:
Elektrické parametre:
Certifikát je elektrickým testom komponentov (alebo skupiny komponentov). Natíska sa otázka, či sú testované všetky vlastnosti komponentov, ktoré môže koncový zákazník požadovať. Pozrime sa na niektoré z nich:
Životnosť: konektor by mal vydržať minimálne 750 zapojení pripájacieho (patch) kábla. Zvyčajne ho chráni dostatočne hrubá vrstva pozlátenia jednotlivých PINov, ktorá ich ochráni pred koróziou a je odolná voči oškretiu.
Podpora PoE+: PoE+ je nový štandard umožňujúci prenos až 60W po štrukúrovanej kabeláži. Keď spojíme dva vodiče pod záťažou, dochádza k iskreniu, ktoré môže poškodiť kontakty. Keďže neexistuje norma, ktorá by upravovala ochranu kontaktov pri tomto iskrení, iba výrobcovia, ktorých komponenty majú špecifický dizajn, dokážu garantovať že nepríde k poškodeniu komponentov.
Zníženie chybovosti: použitím niektorých typov konektorov RJ45 je možné eliminovať chybovosť technikov pri pripájaní kábla – napríklad dizajn konektoru neumožňuje prekročiť maximálnu dĺžku odizolovania 1,25 cm. Šetrí sa čas a znižuje sa chybovosť pri zapájaní konektorov.
Označovanie: niektorí výrobcovia na svoje komponenty pridávajú držiaky popisovacích štítkov. Bez nich je inštalatér nútený používať samolepiace štítky, ktoré narúšajú estetiku (na ktorú architekti tak veľmi dbajú) a časom sa môžu odlepiť (napr. pri čistení).
Kontrola kvality:
Nezávislá skúšobňa testuje konkrétne komponenty vybrané samotným výrobcom. Test je teda v podstate platný iba pre tie komponenty, ktoré boli otestované pri samotnej skúške. Do úvahy sa neberú zmeny (úmyselné či neúmyselné) v kvalite, ku ktorým môže dôjsť pri výrobnom procese. Výpovedná hodnota certifikátu teda vo veľkej miere závisí od kontroly kvality a vnútorných pohnútok daného výrobcu.
Výrobca, ktorému etika podnikania príliš veľa nehovorí, môže vybrať tie najlepšie vzorky pre získanie certifikátu a s vedomím, že bežná produkcia túto úroveň ani zďaleka nedosahuje. Rovnako, aj etický výrobca s nedostatočnou mierou kontroly kvality môže na trh dodávať komponenty podliezajúce normy v prípade, že mu kolíše kvalita výroby.
Zodpovední výrobcovia majú iba jednu možnosť ako týmto problémom predísť - prísna kontrola kvality priamo na výrobnej linke a pravidelné testovanie vzoriek vo svojich vlastných skúšobniach.
Záver:
Znamená to teda, že „Certifikát z nezávislej skúšobne“ nie je vhodný nástroj pre výber komponentov? Samozrejme, že nie! Svoj význam si stále zachováva – avšak nemal by to byť ten najpodstatnejší argument na ktorý sa možno spoliehať. V prvom rade by mala existovať dôvera k danému výrobcovi. Veríte danej spoločnosti, že neustále kontroluje kvalitu a na trh dodáva trvácne komponenty, ktoré sú v súlade s poslednými normami? Ak áno, tak potom certifikát plní doplnkovú úlohu. Hovorí, že aj nezávislá inštitúcia potvrdila prenosové parametre.
Avšak výber komponentov založený iba na základe certifikátov vedie k najlacnejšiemu výrobcovi, ktorého hlavným motívom často nie je požadovaná kvalita.
Certifikáty sú efektívnym nástrojom selekcie, avšak nemôžu nahrádzať vzťah dôvery medzi zákazníkom a výrobcom.
|
.png)
